Juraj Šovčík a spol. - nová cesta na Vrchných skalách
Už dlho sme sa pozerali na jednu peknú platničku na Vrchných skalách, kde by mohla vzniknúť nová cesta. Po pár zlaneniach v minulom roku bolo rozhodnuté. Línia je až príliš pekná, aby ostala nepovšimnutá (teda aspoň nám sa tak javila a stále javí. Minulý týždeň nasledovalo zopár zlaňovaní, počas ktorých sme odstránili nebezpečné lokre, staré sucháre z police, voľné lištičky a pozametali sme balkón.
Termín vŕtania sme dohodli na piatok 9. Augusta. Večer sme sa zišli pod skalou v peknom zložení, takže vŕtanie mohlo začať. Cestu sme chceli spraviť podľa Kalamárkovských pravidiel (aj keď nie na OS) a aj trošku si uctiť históriu lezenia na Kalamárke, takže išlo o vŕtanie zo spodu a nie zo zlaňovania. Všetko pripravené a naplánované môžeme ísť na to. Samozrejme keby to išlo hladko a bez problémov bola by to nuda. Zisťujeme, že všetky baterky do vŕtačky sú vybité. No nič. Majo uteká nabíjať do horárne a my sa zatiaľ pozeráme na blížiace sa búrky. Vietor sa dvíha, čím ďalej tým je väčšia tma, hrmenie sa približuje, ale pod skalou stále vládne pohodička. Majo dobieha s baterkami, môžeme ísť na to. Blížiaca búrka znásobuje atmošku. Hore leziem kombinovane Ľavým zárezom za Očovskou vyhliadkou. Do zárezu zakladám pre istotu veľký hex, vyťahujem vŕtačku a vŕta sa diera na prvý nit. Po vyvŕtaní zisťujem že som dole zabudol hadičku na vyfúknutie prachu. Nevadí, obetavý Majo lezie ku mne aj s hadičkou. Fú fú, klep klep a hotovo. Prvý nit navŕtaný. Pokračujeme hore. Nasleduje dokonalý čok a následne stará oranžová skobka z cesty Ľavý zárez za Očovskou vyhliadkou. Na chvíľu si sadám lebo nasleduje asi najnepríjemnejšie vŕtanie z háčika. Uvažujem či ísť hore, lebo všade sa blýska, hrmí vietor dvíha lístie, začína trochu pršať. No nič naliezam nad skobku zakladám skyhook do oblej dierky a s malou dušičkou si do neho sadám. Pohoda, drží. Vyťahujem, vŕtam, spúšťam, vyfukujem prach, zabíjam, doťahujem, cvakám expres, zapínam čelovku a lezie sa na balkónik. Dážď silnie, ostáva navŕtať posledný nit. Do pravej stienky idú dva friendy pre pocit istoty. Hľadám najvhodnejšiu pozíciu na vŕtanie. Trpezlivú ističku Hanku preháňam – dober, povoľ - perfektná spolupráca. Trošku v previse ľavou rukou pridržiavam lištu, pravou rukou držím vŕtačku nad hlavou a vŕta sa. Všetok prach ide do ksichtu - nepočujem, nevidím, nedýcham. Ale stálo to za to. Osadím posledný nit a fŕkam na zem do dažďa. Všetky veci hádžeme do batohov a bežíme niekde pod strechu.
Na ďalší deň ráno Ideme kuknúť ako je na tom cesta. Na nočné búrky relatívne suchá. Počkáme ešte nejaké dve hodinky kým to doladí príjemný teplý vietor. A ide sa na prvý prelez. Obúvam lezky mádžujem nastupujem. Zaujímavý nástupový bouldrík do malej poličky, potom malý bočák na pravú ruku, tlačím hore až kým stojím v pohodičke na poličke. Prvý nit sa cvaká pohodlne. Nasleduje trošku ťažkého - slabé stupy, trošku lepšie chyty ale ide to. Medzi prvým nitom a starou oranžovou skobkou je fajn miesto na čok, alebo na malý friend. Oplatí sa založiť lebo odlezík ku druhému nitu je po založení príjemnejší. Nasleduje pekné lezenie po bočákoch, lištách až po druhý nit. Tiež sa dá cvaknúť v pohode len treba upratať nohy aby sa dobre stálo. Potom po hranke za pomoci líšt v stienke hore na balkónik. Cvakám posledný nit a pohodlne sa usadzujem nasleduje fajn relax. Po oddychu sa opieram do stredu stienky, trošku prevysnutá lištovačka, ale treba ísť pomaly a strážiť si nohy. Trošku nám to pripomína Fatamorgánu na Skalách pod chatkami. Pekne púšťa, chytám madielko za previsnutou stienkou a už len vyrúčkovať po veľkých chytoch pod rozbitý previštek. Cvakám provizorný zlaňák (dva pramene lana s HMS-kou spustené zhora z dubu). Hotovo cesta prelezená. Ďalšie pokusy dáva Majo. Po skúšaní rôznych variantov a následnom pohodovom Špekulovaní pod cestou vzniká KOLOBEH ŠŤASTIA V PRÍRODE, 8 UIAA (J. Šovčík, H. Lihocká, M. Melich, 2013).
Pri vŕtaní a následne aj pri prelezoch sme si v prvom rade fajne užívali Fantastickú atmošku a pohodu, ktorú v takejto forme nájdeme len na Kalamárke.
Popis a schéma cesty Kolobeh šťastia 8
Info k ďalším prelezom:
- Cesta sa nachádza na Vrchných skalách medzi cestami Balkón a Ľavý zárez za Očovskou vyhliadkou.
- V ceste zatiaľ nie je zlaňák! Ten sa bude vŕtať v dohľadnej dobe zo zlanenia a budú to dva lepené borháky (jeden s prasaťom) spojené reťazou. Túto úlohu si zobral na starosti Majo, za čo mu ďakujem. Zatiaľ sa dá provizorný zlaňák spustiť hore z veľkého dubu pod rozbitý previštek vo forme lana a hmsky (dá sa z neho aj pohodlne zlaniť rovno do cesty), alebo si to vyskúšať TR. Ďalšia možnosť je po prelezení poslednej platničky traverznúť do prava do komínu a doliezť až hore.
- Obtiažnosť cesty je len informatívna, určite nie konečná. Niekomu sa to zdalo ťažšie niekomu ľahšie tak sme sa zhodli na 8 UIAA. Určite budeme radi, keď sa po ďalších prelezoch dozvieme navrhované obtiažnosti, aby to upresnilo naše skreslené názory.
- V ceste sú navŕtané tri nity. Medzi prvým a druhým je možnosť založiť tutový čok strednej veľkosti alebo malý friend. Miesto na založenie je cca meter nad prvým nitom a asi polmetra pod starou oranžovou skobkou z cesty Ľavý zárez za očovskou vyhliadkou. Je to malá krátka hlboká špárka. Lepšie je založiť čok, lebo friend zaberie veľa miesta v špárke a potom sa nedá použiť ako fajný bočák.
- Prvá časť po balkónik sa lezie platničkou a keď si to cesta vypýta chytá sa ľavou rukou hrana. Po balkóniku a fajnom oddychu sa nastupuje do stredu stienky (v ľavo od posledného nitu) lezie sa po lištách a až za hranu prevysnutej platničky tam je fajné madielko a potom kratučký fajn dolez pod rozbitý previštek.
Ďakujeme všetkým čo nám pomáhali či už s požičiavaním vercajchu, fotením alebo morálnou podporou počas bleskov.
Autor článku: Juraj Šovčík
