História a vývoj
prvovýstupov
na Kalamárke

Je možné, že už v dávnej minulosti, v 8.-10. storočí pred naším letopočtom, boli prvé lezecké pokusy spojené s ľudmi lužickej a kyjatickej kultúry, ktorí obývali hradisko nachádzajúce sa na Vrchných skalách Kalamárky. Neskôr, v 9.-10. storočí nášho letopočtu, to snáď boli naši slovanskí predkovia, ktorí na Kalamárke tiež sídlili... Celý text

Významné
udalosti
na Kalamárke

Pre posúvanie časovej osi
kliknite a potiahnite myšou
do strán.

Pre posúvanie časovej osi
potiahnite prstom do strán.

Začína história zvolenského horolezectva so vznikom Klubu českoslovensých turistov.

V rokoch 1930-1939 upozorňovali turistické publikácie na Kalamárke pod Poľanou, s ideálnymi podmienkami na výcvik všetkých druhov lezenia.

V roku 1952 založili vo Zvolene Vysokú školu lesnícku a drevársku (VŠLD). Na ktorej študovali výborní lezci ako Ing. M. Manica, Ing. Gogola, Ing. Marko, M. Prídavok, M. Gonda a J. Šuňa. Títo hneď v roku 1952 založili horolezecký oddiel.

Prvá známa cesta zvolenských vysokoškolákov nesie dátum 25.máj 1957. Volá sa Tatranská a vedie na Galériu, o obtiažnosti IV – V a vyliezli ju J. Valter, K. Kos a J. Štec. V nasledujúcich rokoch boli zaznamenávané ďalšie prvovýstupy.

Medzi najznámejšie cesty vylezené v tomto roku patrí Drevená cesta na Májovú vežu (VI), ktorú vyliezli 1.mája 1958 J. Valter, J. Štec, K. Kos a J. Dušek, Duškova hrôza na Detviansku vyhliadku (VI), vylezená 9.mája J. Duškom a J. Havlíkom a Železná na Ježka (VI), vylezená J. Valterom, J. Štecom, Bergerom a Halabalom.

Časopis Krásy Slovenska v seriáli Cvičné skaly na Slovensku prináša článok o Kalamárke od Ing. Jozefa Šteca a pozýva horolezeckú verejnosť na Prvý zraz horolezcov na Kalamárke, zorganizovaný v októbri 1962 horolezeckým oddielom Slávia VŠLD Zvolen.

Pri príležitosti 10. výročia trvania horolezeckého oddielu bol vydaný prvý horolezecký sprievodca „Cvičné skaly horolezeckého oddielu Slávia VŠLD Zvolen“ aj so schematickým nákresom Vrchných skál.

V roku 1967 prichádza z Prahy horolezec, ale hlavne speleológ Peter Hipman. Objavuje sa na Kalamárke so svojou družkou H. Kinclovou, ale aj s detvancom J. Bačkom a roku 1968 prelieza viacero ťažkých prvovýstupov ako sú Hipmanova hrana (VI) a Hipmanova priamo (VI+), obe s H. Kinclovou.

V tomto roku bola vylezená jedna z najťažších ciest, ktoré boli vylezené na cvičných skalách na Slovensku, Antigravitácia (VI), vylezená roku 1973 I. Kollerom a J. Hazuchom.

V rokoch 1967 – 1974 tu vzniklo nepochybne najviac ciest: Neznáma hrana (V+) (V+) J. Hazucha – I. Koller, 1969; Pavúčia cesta (VI), I. Koller – P. Košík, 1971; Cez jaskynku (V+), J. Búrka, 1972; Peťov pokus (VI), P. Košík – I. Koller, 1972; Americká cesta (V/V+), I. Koller – P. Košík, 1973.

V tomto období začínajú prvé skoby a slučky vypĺňať trhliny aj na Skalách pod chatkami. Tento veľmi pekný skalný komplex ostal predchádzajúcou generáciou takmer nepovšimnutý, pretože až do roku 1975 bol ukrytý v lesnom poraste.

Prichádza Stanislav Glejdura a stáva sa členom horolezeckého oddielu Slávie VŠLD. Odvtedy sa mu Kalamárka stala druhým domovom. Vylieza svoje prvé cesty s J. Krnáčom a I. Kollerom. Patria sem: Pravou časťou steny (IV+/V), Prvý pád (RP VI-).

Talianska cesta (RP VII), I. Koller – J. Mihál, 1980.

Jedna z najvýznamnejších ciest Stana Glejduru: Indián (1. RP M.Piala VIII+). Dodnes je táto cesta považovaná za najkrajšiu cestu na Kalamárke a je s obľubou lezená.

Podlaha (VIII), S. Glejdura – I. Nemky; Proklamácia podvedomia (VIII+), S. Glejdura.

Upečený pes (RP VIII-), J. Lovás, 1996; Lego (RP VIII) , P. Packo, 1997; sú síce ťažké cesty, ale vymykajú sa zásadám lezeckej etiky proklamovanej na Kalamárke.

V roku 2000 uzreli svetlo sveta nové lezecké preteky, ktoré dostali meno po dobrom slovenskom pive – Corgoň Cup. Preteky sú súťažou dvojčlenných družstiev. Sú zamerané na počet vylezených ciesť, obtiažnosť a množstvo vypitého piva.

V marci 2001 sa začína práca na piatom, doteraz najkomplexnejšom spracovanom lezeckom sprievodcovi Kalamárky. Domáci lezci venovali dlhé hodiny zakresľovaniu a popisovaniu ciest, aby nakoniec mohli skonštatovať,že je na Kalamárke vylezených viac ako 350 ciest a variantov.

Publikácie
o Kalamárke
v médiách

Máte aj vy článok a fotky, ktoré by ste chceli pridať na stránku?
Napíšte nám info@kalamarka.sk

  • Liezli ste už na Kaľamárke?

    História lezenia na Kalamárke nie je starého dáta. Liezť sa tu začalo asi roku 1957, ...

    Článok z časopisu Krásy Slovenska - Roč. 51, č. 10 r.1974
  • Cvičné skaly na Slovensku

    Máloktorý zo slovenských horolezcov vie, že aj v bezprostrednej blízkosti Zvolena sú vhodné cvičné skaly, ktoré mali priamy vplyv na vznik horolezeckého oddielu vo Zvolene...

    Článok z knihy I. Dieška a kol.: Cvičné skaly na Slovensku
  • Poľana (1458 m)

    Najvyššie vulkanické pohorie v Západných Karpatoch. Predpokladá sa, že Poľana predstavuje kalderu, ktorá sa vyvinula rozšírením krátera neogénnej sopky...

    Článok z knihy I. Dieška a kol.: Cvičné skaly na Slovensku
  • Kaľamárka

    Skalný masív pripomína nedobytnú pevnosť. Rovnomerne sa dvíhá od severovýchodu na juhozápad, kde sú aj najvyššie veže a okrajové skaly. Z trávnatej plošiny porastenej kde-tu kríkmi a listnáčmi naskytá sa nám nezabudnuteľný obraz rázovytých...

    Článok z časopisu Krásy Slovenska č.10 ročník 39 1962
  • Melichova skala

    Je asi 500 m na sever od osady Skliarovo nad Detvou. Zaslúži si pozornosť najmä pre svoju polohu a charakteristický tvar zaťatej pästi, viditeľnej zďaleka...

    Článok z časopisu Krásy Slovenska č.10 ročník 39 1962
  • Kalamárka (808 m)

    Tento názov patril pôvodne len podkovitému zoskupeniu vyvrelinových brál naľavo od horárne. Dnes sa ním rozumie širšia lokalita, v ktorej je aj ďalšia skalná oblasť - Skaly pod chatkami...

    Článok z knihy I. Dieška a kol.: Cvičné skaly na Slovensku
  • Antigravitácia od Igora Kollera

    Na prelome 60. a 70. rokoch Igor Koller so svojimi priateľmi začal vytvárať ťažké bouldre a krátke cesty na Kaľamárke pri Zvolene. Nepoužívali žiadne špeciálne taktiky, zobrali si laná, kopačky s odrezanými štupľami podlepené mäkkou gumou, nejaké skoby...

    Z článku Skalné lezenie na Slovensku, james.sk
  • Stano Glejdura s výzorom Ramba

    Na andezitovej Kaľamárke Stanislav Glejdura, s výzorom Ramba a duchom Dostojevského sa stáva dedičom Kollerových ideálov. Silné svaly získal po dlhoročnom atletickom tréningu a silnú psychiku zase častými výjazdami do pieskovcových oblastí. V roku 1981 vyliezol cestu "Indián" klasifikácie 8+/9-....

    Z článku Skalné lezenie na Slovensku, james.sk