Horný traverz Horných skál
Ahoj banda horolezecká, sezóna na Kalamárke sa nám rozbehla rýchlejšie ako jar. Ale snáď už teraz to aj s tými teplotami pôjde už len hore... O traverze Horných skál ste už určite počuli. Prišli s tým ešte niekedy okolo roku 2010 Jano Stehlík s Jožom Nosáľom a možno len pre tých oveľa oveľa neskôr narodených objasním, že ide o súvislé prebouldrovanie horných skál bez dotyku so zemou. Začína sa v nástupe cesty Prvá stienka 5 a končí v Kyvadlovej streche 7. V opačnom smere to asi nebude až také atraktívne, keďže sa to až tak neujalo. Cca 780 m poctivého bouldrovania! Má to niekoľko prelezov a tí najväčší fanatici to robia na čas. Pokiaľ viem, tak aktuálny svetový rekord v tejto disciplíne stále drží už niekoľko rokov Jožo Nosáľ, ktorý to „prebehol“ za 24 min. a 50 sekúnd. Nechcem sa hrať na proroka, ale podľa mňa mu rekord ešte pár rokov vydrží. Však to skúste!
Po minulom týždni však treba spresniť, že v odstavci vyššie ide o Dolný traverz Horných skál. Pretože nestarnúci severan Ďuri Šovčík so stále krajšou Hankou Lihockou otvorili v oblasti traverzov na Kalamárke novú výzvu – Horný traverz Horných skál. Ako presne to v ten chladný, upršaný utorok bolo, píše sám aktér Ďuri a fotky okrem priamych účastníkov poskytol aj vždy vysmiaty Mišo Králik, priamy svedok týchto odvážnych kúskov:
„Traverz sme začali 11. 4. 2023 tesne pred obedom v ceste Prvá stienka. Jediný náš plán bolo traverzovať čo najvyššie v hornej polovici skál. Ostatné detaily kadiaľ pôjdeme sme nechali na situáciu. Aj napriek tomu, že Kalamárku poznáme dobre, toto je celkom dlhá linka na to aby sme si ju skrokovali dopredu. Cvakali sme čo prišlo, borháky prasatá, slučky okolo stromov a aj sme zakladali. Ak si dobre pamätám, dve dĺžky museli byt čisto tradične. Zo zakladačiek sme najviac použili najväčší friend (DMM veľkosť 6), sem–tam stredné veľkosti friendov a čoky veľmi málo. Netreba to preháňať s vercajgom, treba zobrať len zopár kusov, lebo aj tak sa nedá často zakladať a vzniká zbytočné trenie lana. Výber vercajgu je na každom, ale ten veľký friend určite odporúčam. Jednoznačne treba dlhé presky, tým myslím minimálne 30 cm, aspoň cca 4 kusy a všetko ostatné dlhšie slučky s dvoma karabínami. My sme mali asi 10 ks expresiek plus slučky a bolo to akurát. Najväčší problém počas traverzu je trenie lana, z toho dôvodu vôbec nemá zmysel brať lano dlhšie ako 50 m, je to iba zbytočná robota, keď ho musíš dobrať aby si začal istiť druholezca. My sme mali 50, ale nikdy sa nám nepodarilo spraviť plnú dĺžku. Jednoznačne odporúčame 40 m lano. Najčastejšie sme štandovali na jednom borháku alebo v zlaňákoch, niekoľko krát aj na stromoch vyrastajúcich zo skál. Náš prelez vynechal vonkajší traverz Čiernej veže, ktorú sme obliezli zvnútra komínom (cesta Pôvabná 5) a Očovskú vyhliadku sme tiež obliezli komínom cez Tiesňavu. Mali sme rovnaký plán obliezť zozadu aj Detviansku vyhliadku po starej zostupovke cez stare Táborisko a Majovú vežu tiež komínom, ale nakoniec sme sa až tam nedostali... Kompletný traverz, vrátane vonkajších traverzov veží, bude dosť ťažký! Ale treba niekde začať ☺
Čo sa týka lezenia, tak je to dosť dobrodružný zážitok. Je v tom všetko: práca s materiálom, taktika počas lezenia, rozhodovanie sa, hľadanie postupovej línie, tým že to je všetko traverz, pád hrozí aj prvému aj druhému a nie úplne príjemný. Kto padá rád do kyvadla? Často to môže mať druhý nebezpečnejšie ako prvý, treba na to stále myslieť, keď sa ťahá dĺžka, aby druhý nebol v blbom mieste s dlhým odlezom. Ale určite sa tomu nedá vždy vyhnúť, takže mrte srandy... ☺ Okrem toho botanické skvosty v úplne rozbitej skale s možnosťou šialeného pádu musia byť akceptované bez povšimnutia, lebo inak by sa na to človek vykašľal veľmi rýchlo... Ale boli tam aj nádherné miesta! ☺ Traverzovať sektor so Zelenými srandami alebo od Kosy ponad Variant variantov cez Upečeného psa, Machovku... je proste nádhera. Aj sektor okolo Infekcie a Infúzie je pecka! Posledná cesta, ktorú sme traverzli bola Cupi lupi. Za ňou je zostupovka, ktorou sme vybehli hore. Jednak sa nám míňal čas (Hanka sa ponáhľala k malému Oliverovi) a jednak sa dosť pokazilo počasie. Verte mi, že robiť pedologický, archeologický a botanický výskum špár v Hornom traverze sa vám počas dažďa nebude chcieť...
Napriek tomu, že sa nám traverz nepodarilo dokončiť, bol to pre nás veľmi silný, dobrodružný zážitok. Dostali sme sa na miesta, na ktorých sme nikdy neboli, v cestách, ktoré poznáme naspamäť, sme sa dostávali do úplne nečakaných situácií a lezeckých pozícií. Veľká zábava pre každého vyznávača tradičného andezitového lezenia. Ak sa niekto rozhodne robiť tento traverz, nech to robí vtedy, keď tam je málo ľudí. Či chceš, či nie, padajú skaly, malé aj väčšie... okrem toho zaberáš dosť veľkú časť skaly, istení či zlaňákov. My sme mali pod skalami len pár kamošov, lebo aj tak bola zima a nie úplne pekne, stred týždňa, takže pohodička. Preliezli sme polovicu Horných skál, trvalo nám to cca 6 hodín a spravili sme 13 dĺžok. Mali sme jednu dlhšiu pauzičku, keď si Hanka musela odsať mlieko. Ja som zatiaľ nasal jeden staroprameň. Tento pretraverzovaný úsek sa nám javí asi najťažší, aj kvôli členitosti skaly, aj kvôli rozbitým miestam. Zvyšok po Májovú vežu odhadujeme ako pohodu a pekné lezenie a od Májovej veže po Kyvadlovú strechu to pôjde prebehnúť asi aj simultánne. Aspoň zdola sme to tak odhadli.
Lezieš hore, lezieš dole, lezieš do boku, vo vnútri komínov, zvonka veží, vysiace štandy, ale aj štandy na policiach, no proste paráda ☺ Silno odporúčam! Ale iba kalamárkovským štamgastom! Tí, ktorí nemajú skúsenosť s originálnou kalamárkovskou klasikou, by mohli utrpieť kadejaké ujmy na duši, tele a ktovie na čom ešte a kľudne by to mohli vyhodnotiť aj inak ako super zážitok ☺“
Ďuri, vďaka za parádny počin aj parádny report! Čo k tomu dodať? Asi len:
Horám zdar a Kalamárke zvlášť!
Autor článku: Jožo Sklenár
