KalamárKAP 2023
Preteky v krátkom behu a dlhom lezení sa pod Poľanou konajú už dvanásť rokov a posledných jedenásť je to vždy v poslednú septembrovú sobotu. Za tie roky sme už pozažívali všeličo, mráz, dážď, covid a dokonca aj málo piva a tak sme sa kadečomu priučili. Vďaka tomu niektoré veci jednoducho už nenechávame napospas osudu. A počasie to nie je...
Nechcel som zase začínať tým pivom, ale ono sa nejako tak spontánne prelína našimi životmi a robí ich krajšími. Ťažko ho oddeliť, ťažko mu odolať. Je to podobne ako s lezením. Čím ho je viac, tým je to krajšie, ale keď si nedáš pozor, môžeš skončiť škaredo. Najmä keď ho kombinuješ s inými športmi. Chce to jednoducho len zachovať chladnú hlavu a zodpovedný prístup. V každom prípade, piva bolo dosť a bolo výborné! Nie len náš osvedčený Urpiner – taký Adam Ondra medzi pivami, ale výnimočne aj jeden darčekový súdok (50L) z domáceho pivovaru od našich nerozlučných partnerov z HK Slaňák Vranov nad Topľou. Pán Boh zaplať! Keď som všetky tie sudy v piatok viezol naložené vzadu na korbe, auto sedelo na tej rozbitej panelke ako už dávno nie. Pomaličky odkrajujem metre na Kalamárku. Hlavne o-p-a-t-r-n-e, aby sa pípa nepoškodila!
Raritou tohto ročníka je skutočnosť, že tamtí hore, vlastne presnejšie tamtí dole v Bratislave, sa rozhodli, že 30. septembra 2023 sa uskutočnia aj voľby do NR SR. Z tajných zdrojov viem, že hlavným zámerom bolo odradiť občanov od účasti na KalamárKAPe. S radosťou a hrdosťou na všetkých účastníkov môžem konštatovať, že im to vôbec, ale vôbec nevyšlo. Ľudia nie len, že prišli pretekať a zabaviť sa, ale dokonca si vybavili aj voličské preukazy a výrazne tak zvýšili volebnú účasť v obvode Detva – Stavanisko. Už ako to dopadlo, pre tento článok nie je až také dôležité, čas ukáže.
Piatkové prípravy aj všetky aklimatizačné rituály prebehli štandardne. Nie že by si to nezaslúžilo dlhšiu spomienku v texte, len spomienky sú akési hmlisté a tak radšej už poďme konečne k tým športovým výkonom. V sobotu ráno sa na štart postavilo 42 súťažných tímov v 5 kategóriách. Tradične najviac zastúpenými boli muži (21) a zmiešané dvojice (12), ženské tímy boli štyri, dve svorky horských vlkov (súčet veku 100+) a tri famílie. Najmä z mixových dvojíc sa v priebehu pretekov vykľuli veľmi silné tímy, príjemne prekvapili a vôbec sa nedali zahanbiť v konkurencii s mužmi. Cca 1800 m beh s prevýšením 215 m dal zabrať všetkým. Bežalo sa však výborne, vzduch vďaka výnimočne teplej tohtoročnej jeseni nebol taký mrazivý ako po minulé ročníky, nedočkavé expresky sa veselo hompáľali na sedákoch a cinkali do diaľky. Prvý prebehol cieľom „dream team“ č. 15 v zložení Rebeka Gabčíková a Miroslav Mrovčák v čase 12:23. Nebol to síce historický rekord pretekov, ale prvýkrát v histórii pribehli na prvom mieste spolu pretekári jedného tímu. Pre úplnosť musím uviesť, že v tesnom sekundovom závese za nimi pristali v cieli aj Rasťo Šramko a Marián Melich. Postupne sa priestor za cieľovou šikminkou plnil ostatnými súťažiacimi a kým dobehli/dokráčali aj poslední pretekári z rodinných tímov, tí najambicióznejší borci už boli zase odbehnutí. Tento krát už s povinnou prilbou na hlave a v plnej výstroji smerom ku skalám. Keďže body, ktoré si každý tím zapisuje do svojho súťažného hárku závisia jednak od obtiažnosti, či spôsobu prelezu cesty (OS/RP/AF/TR), ale dokonca aj podľa toho, či použiješ alebo nepoužiješ magnézium, dáva to veľký priestor na taktizovanie. A tak sa nasledujúcich 6 hodín na Horných a Dolných skalách nielen liezlo, ale aj hodne taktizovalo. VG: „Kua, musíme to dnes vyhrať! Sme schopní vyliezť dosť ťažkých ciest? Za tie je hodne bodov... „ JS: „No ja ti neviem, voľáko nemám úplne formu. Visím síce celé dni na lane, ale hlavne po strechách, stromoch, komínoch. Tam na ťažké cesty nenatrénujem.“ VG: „Tak dáme radšej viacej ľahších. Za tie je síce menej bodov, ale určite zvládneme aj 20 - 30 ciest do 6+/7“ JS: „Tak keď máš vytrvalosť, poďme na zberačov! Neriešime body, ani mádžo a pôjdeme len na počet ciest. Dlažďo, Stuhlo, ani Robo tu dnes nie sú, mohlo by sa podariť.“ VG: „Videl si to lano medzi cenami? To by sa nám hodilo, ni?“ JS: „Ty somár, však to bola tombola!“ VG: „Čožeee?!? Tak kašlime na to! Šťahuj lano, hybajme na pivo a nakúpime tombolové lístky!“
Nevravím, že to bolo presne takto. Mohlo byť, ale pre históriu to nie je dôležité. Tú zaujímajú najmä výsledky. No a tie sme začali vyhodnocovať po 17-tej, keď sa do basecampu nahrnuli lezci so svojimi hárkami a každý chcel za ich odovzdanie pivo a guľáš. A pevne verím, že aj dostal, lebo jelení guľáš sa ujovi horárovi opäť raz bravúrne vydaril. Pravdu povediac, nikto nič iné ani nečakal, lebo pán horár Kopáčik, to je „stará známa firma“ a každý vie, že keď on vo svojom klobúčiku stojí za kotlom, nemôže to dopadnúť inak ako na jednotku s hviezdičkou. Michelinskou samozrejme! Tej jelenici, čo ešte predvčerom zúfalo pobehovala po podpolianskych hvozdoch, vystrašená z vlkov, medveďov a predvolebných bilboardov, sa nič lepšie nemohlo prihodiť. Je česť stať sa súčasťou takéhoto podujatia! Za hodinu šikovné dievčence vyhodnotili súťažné hárky a tu sú výsledky:
Vyliezlo sa spolu 1 027 ciest a víťazné priečky si v jednotlivých kategóriách podelili:
„Muži“
1) Peter Kajsa, Ivan Andrej – 3 480 b./51 ciest
2) Jozef Kaminský, Martin Nečej – 2 378 b./22 ciest
3) Vladimír Gažúr, Filip Čuma – 2 215 b./29 ciest
„Ženy“
1) Mária Fúčelová, Eva Milovská – 2 115 b./40 ciest
2) Bibiana Bartková, Lukrécia Citterberg – 677 b./10 ciest
3) Diana Lieskovská, Kristína Potočáková – 675 b./19 ciest
„Zmiešané dvojice“
1) Rebeka Gabčíková, Miroslav Mrovčák – 3 354 b./34 ciest
2) František Gizela, Eva Marková – 2 443 b./76 ciest
3) Peter Matejíček, Veronika Fraňová – 2 369 b./21 ciest
„Horskí vlci“ (súčet veku nad 100 rokov)
1) Dodo Voves, Roman Šimko – 2 527 b./33 ciest
2) Michael Greštiak, Viktor Karabínoš – 1 355 b./39 ciest
„Família“
1) Nosáľovci – 2 197 b./20 ciest
2) Bučekovci – 1 891 b./35 ciest
3) Čermákovci – 1 044 b./14 ciest
„Najviac ciest (76) vyliezli:“
Najlepšími „Zberačmi“, t. j. dvojicou s najväčším počtom vylezených ciest (76) sa stali František Gizela a Eva Marková.
„Najrýchlejšia bežkyňa a bežec:“
Prvý prebehol cieľom „dream team“ č. 15 v zložení Rebeka Gabčíková a Miroslav Mrovčák v čase 12:23.
Výsledky KalamárKAP 2023 (PDF)
Na tomto mieste sa musím ospravedlniť mužskému tímu, ktorý sa umiestnil na druhom mieste. V tom švungu pri vyhodnocovaní bezprostredne po pretekoch „se chybička vloudila“ a zabudli sme im zarátať vylezené cesty na druhej strane hárku. Tým pádom namiesto druhého miesta skĺzli „až“ na štvrté. Chybu sme si všimli až oveľa neskôr pri kontrole výsledkov. Ceny už boli dávno rozdané, eufória a možno aj sklamanie prežité a vstrebané, ale ako som písal vyššie – história si zapamätá! A tak, Jožo a Maťo, ešte raz sorry a ako ospravedlnenie dávam tento verejný prísľub, že na budúci rok máte účasť grátis a pivo celý večer tiež. Snáď nás nezruinujete! Dúfam, že nie ste od Jerryho!?!
Rozdali sme ceny, tombolu aj poďakovania všetkým sponzorom, na pódium nastúpila KalamárKAPela a spievalo, pilo a tancovalo sa až kým únava nepremohla aj tých najzarytejších stakeholderov. Zabehnúť zo Stavaniska na Kalamárku za 12 minút nie je zadarmo! Ani vyliezť 76 ciest za 6 hodín nie je málo. Ak má priemerná cesta na Kalamárke napr. 14 m, dokopy to robí 1 064 m. Kilometer lezenia! Najvyššia tatranská stena - severná stena Malého Kežmarského štítu má cca 900 m. Je skutočne pozoruhodné, že viacerí z tých, čo podávali najlepšie výkony v súťaži, nesklamali ani pred pódiom... Zase len je to pre mňa ďalším dôkazom, že horolezectvo je šport, ktorý človeka dokáže pripraviť do života naozaj komplexne.
Už teraz sa, priatelia, teším na stretnutie o rok a na záver vyslovujem úprimné vďaka, partnerom a sponzorom, ktorí podporili túto skvelú akciu.
Športu zdar a lezeniu zvlášť!
Jozef Sklenár, HO Slávia TU Zvolen
PARTNERI A SPONZORI
