KalamárKAP 2020
O KalamárKAPe, ktorý nebol,
Je streda 23. september 2020. Celý deň som na streche kaštieľa čistil ríny plné lístia, ihličia, vrtuliek z javorov a jaseňov, lipových plodov a vtáčích hov... Teraz je už ale večer, deti spia alebo sa aspoň tak tvária a ja osprchovaný, voňavý a v napätom očakávaní sadám ku noťasu. Ešte aj tá stará šunka sa dnes rozbieha akosi pomalšie. Klikám na stránku SHMU. Potom na YR.no a ešte raz na Aladina. Dôvod na zmiznutie vrások však nikde nenachádzam...
Cez víkend má byť už 9. KalamárKAP. Kto náhodou neviete, tak sú to lezecké preteky na Kalamárke, kde sa aj trochu behá. Ale v prvom rade je to stretnutie skvelej partie ľudí – lezcov, stálych, častých či občasných obliehačov týchto nádherných andezitových stien a veží v malebnom prostredí podpolianskych lesov. Celý rok sa na to teším a viem, že nie som sám. Je to pre mňa niečo ako lezecké Vianoce, ako Veľká noc pre kresťanov, ako Deň vďakyvzdania pre Amíkov, ako 1. máj pre komunistov, ako prvý prázdninový deň pre všetkých školákov. Lenže predpoveď počasia na víkend vyzerá brutálne! Piatok, sobota samé chcanky. A nie hocijaké, niečo okolo 14 mm. A to je fakt dosť. Večer online zasadá organizačný štáb a padá konečné rozhodnutie – preteky sa odkladajú o týždeň. Ešte sme to nikdy nespravili. V r. 2015 sa pretekalo aj v celodennom daždi a nebolo zle. Ľudia prišli, menej ako v peknom počasí, ale malo to svoje čaro. Tak sme si teraz povedali, že vyskúšame presun a keďže sponzori s tým problém nemali, dokonca to niektorým aj lepšie vyhovovalo, neváham, rozposielam e-mail o preložení pretekov a dávame info aj na stránku.
Lenže prišlo ráno ďalšieho dňa. Štvrtok. Dnes má byť ešte pekne. Sedím v aute a mierim na Kalamárku. Volá mi kamoška z CHKO, že preteky nemôžeme preložiť o týždeň, lebo povolenie máme vybavené len na konkrétny termín a schválenie novej žiadosti by trvalo minimálne 30 dní a že tridsať dní sa do ďalšej soboty asi nestihne... A tak sa roztáča plejáda telefonátov. Vďaka Bohu za handsfree! No ale prd som vybavil a tak sme nútení ísť do ilegality. Volám Jožovi, aby stiahol zo stránky info o presune, nech tam dá, že preteky sa rušia a ďalšie info na mojom čísle. Volám Kazovi, že ani na jamesáckej stránke to nemôže byť a Pištovi zase nech „ošetrí“ fejsbúk. Kým som prišiel na Kalamárku, v éteri už žiadna informácia o presune na budúcu sobotu nie je. Spravíme to „napankáča“! Na skalách je super, po zmene počasia zatiaľ ani chýru ani slychu, pár kvapiek okolo obeda, ktorým sa podarilo pretlačiť pomedzi husté koruny bukov je tak akurát na osvieženie. Večer mejlujem a vysvetľujem ako sa veci majú. Všetky odozvy prichádzajú pozitívne v duchu že „správne rozhodnutie“. Zaspávam spokojný.
V piatok leje fakt ako z krhly. Sobota je tiež celá upršaná a až v nedeľu sa počasie ukľudňuje, no skaly sú totálne mokré. Dobre sme to vymysleli! Už len aby sa to neprevalilo... V stredu však útočí COVID-19 a jeho hlavný agent pán predseda vlády a od 1. 10. vymýšľa zákaz konania akýchkoľvek hromadných akcií. Na druhý deň to síce upravujú na akcie nad 50 ľudí, ale to nám nové organizačné vrásky nijako nezmenšilo. Na KalamárKAPe nás býva cez 150. Čo včuľ? Sponzori odriekajú účasť, väčšina nemôže dať ceny, keďže si to nemôžu oficiálne vykázať a dokonca ani pivo nedostaneme! A to je fakt prúser! Zasadá krízový organizačný štáb a vymýšľa zhruba toto:
„... KalamárKAP v klasickom formáte ako ho poznáme síce tento rok už robiť nemôžeme, ale nehádžte flintu ani lezky do žita a príďte si v sobotu 3. 10. 2020 individuálne zaliezť na Kalamárku. Počasie zatiaľ vyzerá ideálne! Nikto vás oficiálne hromadne neprivíta, nikto vám guľášu nenaberie ani piva nenačapuje, ale v čase od 9:00 - 17:00 si zapisujte všetky cesty čo vyleziete. Otvorte sprievodcu a vyberte si ktorýkoľvek zo sektorov - Horné, Dolné, Južné, Boriakove skaly a ak máte chuť, kľudne aj Melichovu skalu. Po 17-tej si nasaďte rúška, poskladajte svoj zoznam vylezených ciest do papierového lietadielka a hoďte ho zo vzdialenosti minimálne 2 m samozvanému riaditeľovi zrušeného KalamárKAPu (ďalej už len SRZK), ktorého nájdete niekde pod skalou, na skale, kdekoľvek alebo niekde úplne inde. Dvojica, ktorá vylezie najväčší počet ciest ľubovoľnej obtiažnosti od SRZK niečo dostane. A nebude to pusa medzi uši a snáď ani covid-19! No a potom už len dezinfekcia... Tak si dobre zalezte a ak dáme spolu 2020 ciest, tak to bude dobrá sobota! Športu zdar, lezeniu zvlášť!“
Trikrát sme si to čítame a trikrát nenachádzame nič, čo by bolo protizákonné a tak to plní očakávaní vypúšťame do sveta.
Je piatok večer, 2. 10. 2020. Pred malou, útulnou chatkou Ruženka, ukrytou v poraste pod mohutným nakloneným starým smrekom, plápolá ohník. Okolo neho takmer v tichosti postáva 49 zhrbených postáv. Asi lezci. Spokojne sa usmievajú a všetci tí, ktorí práve nepijú alebo nejedia, majú nosy a ústa prekryté rúškami alebo šatkami a všetci nie starší ako 48 hodín majú negatívny test na covid-19. Sobotné ráno ma našlo pripraveného. KalamárKAP nie je, takže nič nemusím organizovať! Jaká paráda! Ale mám tu nejaké tyčinky od Marvy, tak mi napadá, že by som ich mohol dať náhodným lezcom, ktorí si prídu zaliezť, možno ich to poteší. Usadím sa na parkovisku a rozdávam maškrty. Sem – tam s niekým prehodím slovo, sem – tam požičiam niekomu papier či pero, sem – tam chce niekto sprievodcu. Na obed prichádza Pišta a ideme si zaliezť aj my. Sektor Južné skaly mám ešte neolezený a keďže sa ráta počet a nie obtiažnosť či štýl, berieme to doradu. Po 15 cestách si začíname uvedomovať, že to chcelo inú taktiku a nie mordovať sa v sedmičkách. Ani v šesťpluskách! Ale už je neskoro. Svoju víziu preliezť dnes 100 ciest trochu skresávam. Po 30 cestách radikálne meníme prístup a vyhľadávame už len najnižšie čísla. V štyridsiatej ceste nás otvára už aj v obrovských madlách a najmä – všetky trojky a štvorky sa už minuli!!! Končíme pri čísle 44 a vyhovárame sa sami pred sebou na organizačné povinnosti. Ale aj tak dobre. Už som dávno nemal na Kalamárke takto natečené!
Do dnešnej neformálnej súťaže sa zapojilo 24 lezeckých tímov. Spolu sa vyliezlo 1345 ciest. Niektorí to zobrali naozaj seriózne vážne a dreli od 9:00 do 17:00. Dokonca som videl lezcov medzi sektormi prebiehať! Ale oplatilo sa, lebo firma Gilmont nám darovala laná pre najlepších a keďže sa dali tímy krásne zatriediť aj medzi kategórie, tak ceny získali:
Výsledky
1. miesto MUŽI – Jakub Hadvig a Robo Luby (CCCBBB Banská Bystrica) – 208 ciest
2. miesto MUŽI – Braňo Jančovič a Samo Bauko (HO TJ Slávia TU Zvolen) – 192 ciest
1. miesto ŽENY – Lenka Furdíková a Marína Masláková (CCCBBB Banská Bystrica) – 101 ciest
1. miesto MIX – Joško Liška a Dominika (HO TJ Slávia TU Zvolen) – 40 ciest
Špeciálnu cenu útechy dostali horskí vlci Viktor Karabínoš a Michael Greštiak, ktorí vo svojom úctyhodnom spoločnom veku výkonom 108 vylezených ciest (celkovo 4. miesto), dokonca krásnym štýlom RP, zahanbili mnohé mladšie ročníky. Druhú špeciálnu cenu získala štvorročná Dorotka, ktorá dnes vyliezla svoje 3 prvé cesty v živote! No a nedá mi nespomenúť aj krásne gesto borcov z prvého miesta, ktorí svoje víťazné lano darovali kolegyniam z klubu za ich ohromný výkon, aby sa nemuseli o ich spoločné vyhraté lano pobiť.
Na záver mi ostáva už len poďakovať sponzorom a priaznivcom tohtoročného neuskutočneného KalamárKAPu, menovite Slovenskému horolezeckému spolku JAMES, Horskej službe Nízke Tatry – okrsok Poľana, firmám Gilmonte, Marva a Kofola. Verím, že za rok sa už toto covidové šialenstvo upokojí alebo prehrmí a všetci sa opäť v zdraví stretneme a nadýchneme čerstvého andezitového jesenného podpolianskeho vzduchu. Horám zdar a Kalamárke zvlášť!
Jozef Sklenár, HO Slávia TU Zvolen
PS: pár dní som trochu tŕpol, ale nakoniec sa podľa mne dostupných informácií po tejto akcii/neakcii nevyskytol ani jeden prípad infikovania koronavírusom. Takže sme dezinfikovali dobre!
Partneri a sponzori
