KalamárKAP 2013

V sobotu 28. septembra 2013 sa v krásnom, aj keď po západe slnka trochu mrazivom jesennom počasí, uskutočnil druhý ročník KalamárKAPu – lezeckého maratónu okoreneného krátkym, ale o to výživnejším behom s prevýšením 215 m na trase 1,7 km, pričom povinnou výbavou súťažiacich je sedák s minimálne 4 expreskami.

kalamarkap 2013

Už od piatku rána sa na Kalamárke makalo. Rúbeme drevo, chystáme ohnisko, staviame hangár, čistíme latrínu, nosíme sudy s pivom a pripravujeme všetky tie prkotiny, na ktoré netreba zabudnúť aby mala akcia hladký priebeh. Dokonca Rišo spáchal aj rýchle vyčistenie odpadkov pod skalami. Reku že on sa nebude hanbiť pred celým Slovenskom za tých ko...ov čo nechávajú bordel pod skalami. Poobede prišiel hore na chatu aj náš hlavný hosť, Jano Banko z ďalekého Mníchova a večer nám všetkým ukuchtil skvelý údený oštiepok opekaný na masle. Recept od chatára v Zakopanom, kde chodili v minulom tisícročí, v časoch hlbokého socializmu, pašovať šmelinu cez hranice. Originálny hruškový kompót so slivovicou sme k nemu síce nemali, ale aj tak chutil znamenite, že sme si aj rite mohli olizovať.
Ráno sme si privstali, navarili čaj a poroznášali popod skaly označenia súťažných ciest. Na moje veľké prekvapenie, ale zároveň aj potešenie, Ďuro tak ako sľúbil (aj keď ja som tomu veľké šance nedával) vyskočil zo spacáka ako rybička napriek tomu, že ešte pred poldruha hodinou neprítomným lesklým pohľadom prériového vlka v hlbokom predklone strážil oheň v krbe. Aklimatizácia teda prebehla úspešne. V trojici so Šutrom sme to potom obehli rýchlo a preteky sa mohli začať.
V hustej rannej inverzii našlo detvianskymi ulicami cestu k registrácii 36 súťažných dvojíc zo Slovenska, Čiech a Poľska. Na úvodné organizačné pokyny sa prišlo pozrieť aj zopár slnečných lúčov a kým sme odštartovali, pomedzi žlto-červené bukové lístie presvital modrý jesenný plech. Čaro hromadného štartu zvýraznilo cinkanie expresiek pripomínajúce zvuk spiežovcov, čím sme si pripomenuli tradíciu salašníctva v Podpoľaní a odplašili do horehronského chotára všetky medvede, ktoré si robili zálusk na vypracované mäsko lezeckých predlaktí. Dalo by sa to napísať aj tak, že sme sa ako ovce rozbehli do kopca, len som nechcel nikoho uraziť. So strmým sklonom a mrazivým vzduchom sa najlepšie popasoval Peťo Glončák a keďže som sa takticky prifaril do dvojky s ním, prišiel som k víťazstvu v tejto disciplíne ako slepá kura k zrnu napriek tomu, že som dobehol až ôsmy. Druhou najrýchlejšou dvojicou boli Jano Stehlík s Jožom Nosáľom, tesne pred Lukášom Linerom s Pištom Šajgalom. Glonky zároveň spravil nový rýchlostný rekord pretekov, keď trasu preletel za skvelých 10 min. a 10 sekúnd.
V cieli to vyzeralo ako po boji, každý chvíľu lapal po kyslíku a všetci čosi hľadali po zemi. Možno to prvé miesto. Ale to už Peťo vyklusával niekde za horárňou. Čoskoro sa priestor okolo pultu s čajom a horalkami vyprázdnil, dvojice si pobrali vercajchy a postrácali sa v lese medzi skalami. Súťažiaci mali k dispozícii na Horných aj Dolných skalách spolu 140 ciest obtiažnosti IV až X-/X UIAA. Nehrozila žiadna tlačenica, stačilo len zvoliť správnu stratégiu a rozloženie síl. Cesty sa bodovali podľa obtiažnosti a spôsobu prelezu (OS, RP, PP – 100%, AF – 40%, TR – 30%), pričom bolo bodovo zvýhodnených i niekoľko tradičných neodistených ciest, kde si prišli na svoje aj nejaké tie friendíky, vklínence či hexy. Spomienkou na kalamársku históriu (lebo tradície si treba ctiť) bol bodový bonus za nepoužívanie magnézia. Divili by ste sa, koľko ľudí až teraz zistilo, že na andezite to dobre drží aj bez psychoprášku... Ďalší nečakaný exkurz do histórie nám pripravil Stano Glejdura, keď zrazu vytasil z batohu úplne nové „retro-papučky“ á la 80-te roky a ukázal všetkým v čom sa liezlo pred 30 rokmi. No a jediný pohľad na výsledkovú listinu dokazuje, že to ide aj dnes. Už sa nikdy nebudem sťažovať na lezečky...
Počas šiestich hodín sa vyliezlo 922 ciest, čo je ďalší nový pretekový rekord. Horné skaly boli toho roku atakované oveľa viac (565 ciest) ako Dolné (357 ciest). Najlezenejšie cesty: Veľkonočný pondelok V (22 prelezov), Drevená cesta V- (21), Narovnanie Absencie V (19), Houserova V+ (17), História V (15), Vlnitá škára IV+ (15). Naopak nedotknuté zlaňáky zostali v klasických mordách Selecký X-/X, Bambus IX+/X-, Zlodej Peter IX, Nastasia IX-, ale aj v ľahších cestách ako Odkvokávacia 10-minútovka VII+, Fialové prebudenie VII, Muránska VI-, Boldristická škára VI- či dokonca JV komín IV+. 
Organizátorov čakala teraz dôležitá úloha – čo najbezchybnejšie vyhodnotiť výsledky a na pretekárov už v zástupe čakali sudy výborného piva od pána Ľuba Švarca z neďalekého pivovaru Dobrovar z Dobrej Nivy, trochu kofoly (tá až tak nešla) a plné dva kotle diviačieho guľášu od pána horára z horárne na Kalamárke. Nasledovalo vyhodnotenie, odovzdanie cien a bohatá tombola. Rýchle zotmenie trochu prekvapilo organzátorov, ale poradie na prvých priečkach to už nijako nemohlo ovplyvniť. Nedá mi tu nespomenúť, nech to je aj čierne na bielom, verejný sľub predsedu Slovenského horolezeckého spolku, ktorý sa tesne pred vyhlasovaním výsledkov nechal počuť, že ak sa nič nestane, budúci rok si už určite zasúťaží aj on. Asi sa mu páčili ceny. Alebo atmosféra? Igor, držíme palce aby sa to podarilo! Priečky celkových víťazov (beh + lezenie) si v štyroch kategóriách rozdelili:

„Muži“

1) Ján Stehlík, Jozef Nosáľ (Detva), 50 ciest, 3118 bodov
2) Lukáš Liner, Štefan Šajgal (HK Ďumbier), 39 ciest, 2904 bodov
3) Marián Vindiš, Marek Drexner (HK Baník PD), 21 ciest, 2685 bodov

„Ženy“

1) Martina Kalamárová (ZV), Silvia Šoučíková (Očová), 10 ciest, 467,5 bodov

„Zmiešané dvojice“

1) Peťa Koreňová (VK), Robo Luby (BB), 23 ciest, 1819 bodov
2) Lucia Kvetáková, Jaro Pšenčík (HK Ďumbier), 29 ciest, 1791 bodov
3) Alena Rytířová, Lukáš Pilarčík (HO Humanita Praha), 30 ciest, 1347 bodov

„Horskí vlci (súčet veku nad 100 rokov)“

1) Alan Formánek (HC Vancouver), Peťo Greksák (Urban apes), 34 ciest, 2805 bodov
2) Jana Lihocká, Stano Glejdura (Kalamárka), 44 ciest, 1849 bodov

Kompletné výsledky (PDF)

Výsledky beh (PDF)

Tabuľka ciest (PDF)

Plagát KalamárKAP 2013 Plagát KalamárKAP 2013

A samozrejme boli vyhlásení a odmenení aj najlepší „Zberači“, t.j. dvojica, ktorej sa podarilo vyliezť najväčší počet ciest. Stali sa nimi Dušan Leskovjanský a Dano Mahdal z James klubu Spiš, ktorí vylezením 102 ciest nastavili latku do ďalších rokov hoooodne vysoko.
V rámci večerného programu vystúpil najprv Jožo Krištoffy, ktorý nám priblížil svoje pôsobenie na európskych skalkách, v horách a bigwalloch, od Turecka, cez Marmoladu až po tatranskú mordu Jet Stream. Po ňom nás 77-ročný Jano Banko s nadhľadom, humorom a ľahkosťou mladíka povodil spomienkami na aktívne roky svojho bohatého života, od kalamárskych či tatranských začiatkov na lane a na motorke s Vladom Tatarkom, cez zdolávanie alpských stien a žľabov až po nekonečné túry po zasneženom Nórsku. Janko ďakujeme, že si to v tej kose s nami vydržal. Zima bola fakt riadna. Okolo ohňa bolo síce príjemne, ale ani pivo človeku nechutilo, keď mu od chrbta lámalo kríže a od zeme prsty krehli. Ale zabojovali sme, poriadne vyhriali aspoň zvnútra, jubox Pišta nám to spríjemnil svojím gitarovým umením a jedna šikovná slečna (sorry, že si nespomínam na meno) nám dokonca predviedla skvelú fireshow. A zrazu bolo nedeľné ráno...
Ďakujeme hlavnému partnerovi a sponzorovi pretekov, firme SPORT-OUTDOOR z Lučenca a všetkým ďalším sponzorom (BENESPORT, Bernosport, Lacnyoutdoor, Restday, Gilmonte, Lzecky.sk, G.P.S. Zvolen, pekáreň Mravec a synovia, pivovar Dobrovar) za bohatú materiálnu či finančnú podporu, bez ktorej by sa preteky nezaobišli a určite by neboli na takej úrovni. Tiež ďakujem všetkým, ktorí akokoľvek priložili ruku k dielu pri príprave pretekov - Jožovi Kučerovi, Rišovi a Danovi Kopáčikovcom, Majovi Melichovi, Matejovi Kováčikovi, Mišovi Zbončákovi, Matúšovi Kalamárovi, Pištovi Dóczymu, Šutrovi, Ďurovi Kozenkovi, Braňovi Urbanovi, Ďurovi Kurekovi a aj všetkým na ktorých som zabudol. A pozdravujem aj Ďura Šovčíka do ďalekého Nórska nech si nemyslí, že aj na budúci rok mu tak beztrestne prejde takáto absencia!!! Ešte raz vďaka a teším sa na stretnutie o rok!

Autor článku: Jozef Sklenár, HO Slávia TU Zvolen